PÄŤ DO ŠKOLSKÝCH LAVÍC
Jedného, troškuzachmúreného dňa, som sa zúčastnila nazasadaní mestského zastupiteľstva. Písal sa poslednýdeň v mesiaci a dvanásta hodina už dávnoodbila. Rovnako ako všetci prítomní zástupcoviamédií, aj ja som sa nudila. Páni poslanci savrátili z obeda a schôdza sa už prehupla do druhejpolovice. Moja premiéra v svete komunálnejpolitiky odhalila, že zasadnutie mestského parlamentu jerovnaké ako zasadnutie toho národného.Samozrejme celé predstavenie je kratšie, vystupuje v ňommenej aktérov a odohráva sa na menšej scéne.Schvaľované zákony majú dopad len na obyvateľovmesta a atmosféra je tu komornejšia. Ale v podstate jeparlament ako parlament. Lebo či už vo väčšom, alebo tommenšom prevedení, kolorit je rovnaký.
Telefonovaniepod lavicou, ktoré aj tak každý vidí, čítanievšetkých možných aj nemožných tlačovínokrem schvaľovaných zákonov a aj keď to znieneuveriteľne, aj aktívne spanie. Skoro ako v škole. Veďaj tam sa chodí len zodrať lavicu...Rozdiel je len v tom,že poslanecká je o niečo pohodlnejšia. Pániposlanci rovnako ako v škole vymeškávajú hodinyv rokovacej sále. Pred začiatkom zasadania jeprezencia, aby sa zistilo, kto sa ulieva. Ale najväčšiaparalela sa objavuje pri vyvolávaní. V škole saučiteľ pýta: „Chce niekto odpovedať?“ Žiaci ako napovel sklopia hlavy, zrak zaboria do poznámok a potichudúfajú, že ich to obíde. V parlamente satáto všetkým dobre známa situácia môžezopakovať. Žiaci už majú na chrbtoch o párkrížikov viac a v úlohe učiteľa vystupujepredsedajúci parlamentu. Otázka: „Chce sa niektovyjadriť k diskusii?“, prinesie očakávanýefekt. Páni poslanci ako na povel sklonia svoje, už o niečomúdrejšie hlavy, zaboria svoj, už o niečo slabšízrak do poznámok a v absolútnom tichu čakajú,kým ich to obíde. Tu už nehrá úlohu, ktomá koľko titulov, alebo aké ma postavenie. Zrazu sediavšetci späť v školských laviciach a správajúsa ako žiaci.
Nuž, je peknévidieť, že aj za drahým sakom týchtovysokopostavených pánov, stále bije kus detskéhosrdca. Len dúfajme, že už potajomky nefajčia na verejnýchpriestranstvách, neničia majetok mesta, nesedávajúna koberčeku u pána primátora,...a prischvaľovaní zákonov sa riadia tou racionálnejšoupolovičkou srdiečka.